Kanárske ostrovy - Fuerteventura
Fuerteventura je druhým najväčším ostrovom súostrovia Kanárske ostrovy. Donedávna bola pre našincov neznáma a zaostávala za slávnejšou Grand Canariou. Ani my sme nemali tušenie, čo nás bude čakať. Po pristátí na letisku v hlavnom meste ostrova – Puerto del Rosario – nás ovanul silný vietor. Trochu to v nás vyvolalo pochybnosti o možnosti kúpania v takomto nie veľmi teplom počasí. Po úspešnom obdržaní kľúčov od nášho prenajatého autíčka, ktorému predchádzalo blúdenie po letisku a zháňanie našej „car rental“ spoločnosti, sme zamierili na prvé občerstvenie do pizzerie a nákupy do supermarketu. Hneď sme krajinu vnímali optimistickejšie. A ani fúkajúci vietor nám už až tak nevadil. S mapkou na kolenách sme sa vydali do mestečka Costa Calma, vzdialené asi 65 km od hlavného mesta, kde nás čakal náš hotel.
Z ubytovania sme boli veľmi milo prekvapení, tak rozľahlé a pekne zariadené apartmány s kuchynkou a veľkou terasou s posedením sme veru nečakali.
Z ubytovania sme boli veľmi milo prekvapení, tak rozľahlé a pekne zariadené apartmány s kuchynkou a veľkou terasou s posedením sme veru nečakali.
Výlet autom po ostrove
To, že sme mali prenajaté auto, sme sa snažili aj dokonale využiť. Prvá cesta smerovala na najjužnejší cíp ostrova El Puertito, kde stojí pekný maják. Fúkal tu silný vietor a bezduchá rovina pripomínala mesačnú krajinu. Tento dojem umocňovala aj slabšia viditeľnosť, prach z piesku a hmla urobili svoje. Nebolo tu okrem majáku vôbec nič, ale aj to „nič“ lákalo turistov, ktorí sa prechádzali až k skalnatým útesom, do ktorých narážalo rozbúrené tmavo zafarbené more. Cez vnútrozemie a dosť nebezpečné serpentíny sme prešli na západné pobrežie na nádhernú ľudoprázdnu pláž Cofete. Počasie nám síce neprialo, ale aj tak bola táto pláž niečím výnimočná a zopár odvážlivcov neodolalo kúpaniu vo vysokých vlnách čistého mora. Absolvovali sme cestu nazad, prekonali sme aj hrozivo vyzerajúce úzke cestičky, z ktorých sme ľahko mohli skončiť v 30 metrovej rokline. Stačilo 
prekonať pomerne krátku vzdialenosť cez vnútrozemie a zrazu sme boli ako v inom svete. Z hustej hmly, šedých mrakov a pustatiny sme docestovali do rušného strediska na juhovýchodnom pobreží. Oblasť Jandia s nádhernými plážami, turistickým centrom s hotelmi, reštauráciami a hlavne, krásnym slnečným bezveterným počasím nám pripomenula, že sme na letnej dovolenke. Vodná hladina v mori bola ako sklo – priehľadná a bez vĺn, len miestami zvlnená od húfu malých rybičiek. Miesto ako stvorené pre dokonalý relax na pláži. Na „našej domácej“ pláži v Costa Calme to až také ideálne nebolo. Pláž bola síce krásna s jemným pieskom, aj voda v mori bola čistá, ale fúkal často silný vietor, ktorý spôsoboval nielen veľké vlny, ale aj to, že piesok nás doslova bičoval po tele. Preto, keď sme sa chceli okúpať, tak sme si vyšli do 20 km vzdialenej Jandie.
prekonať pomerne krátku vzdialenosť cez vnútrozemie a zrazu sme boli ako v inom svete. Z hustej hmly, šedých mrakov a pustatiny sme docestovali do rušného strediska na juhovýchodnom pobreží. Oblasť Jandia s nádhernými plážami, turistickým centrom s hotelmi, reštauráciami a hlavne, krásnym slnečným bezveterným počasím nám pripomenula, že sme na letnej dovolenke. Vodná hladina v mori bola ako sklo – priehľadná a bez vĺn, len miestami zvlnená od húfu malých rybičiek. Miesto ako stvorené pre dokonalý relax na pláži. Na „našej domácej“ pláži v Costa Calme to až také ideálne nebolo. Pláž bola síce krásna s jemným pieskom, aj voda v mori bola čistá, ale fúkal často silný vietor, ktorý spôsoboval nielen veľké vlny, ale aj to, že piesok nás doslova bičoval po tele. Preto, keď sme sa chceli okúpať, tak sme si vyšli do 20 km vzdialenej Jandie. 
Severné pobrežie
Vzhľadom k veľkosti ostrova bolo možné preskúmať Fuertu od juhu až na sever. Na sever sme sa viezli cestou bližšie k pobrežiu. Prechádzali sme znovu cez hlavné mesto, ale naším prvým cieľom boli piesočnaté duny ležiace popri hlavnej ceste v oblasti Park Nat. De las Dunas de Corralejo. Vyskočili sme z autíčka a vyjašili sme sa v dunách z jemného svetlého piesku. Bola to taká mini Sahara. Cesta pokračovala ďalej na sever, do mesta Corralejo. Corralejo je prístavné mestečko s menšou mestskou plážou, plážovou promenádou s výhľadom na neďaleký ostrovček Lobos, prístavom pre luxusné jachty i rybárske člny, množstvom obchodíkov so suvenírmi a samozrejme množstvom reštaurácií s rybími a morskými špecialitami, ktoré priam nútia človeka pochutnať si na nich. Na severozápade v oblasti Cotillo na nás čakala pláž, ktorá bola vhodná pre surferov a windsurferov. More bolo tak rozbláznené, že vlny nám doslova sťahovali plavky z tela. A víriaci piesok na pláži nebol k ľudskému telu o nič miernejší. Vykúpaní a osviežený vetrom sme nasadli do auta a po neupravenej hrboľatej ceste sme prišli k útesom a k pláži, kde sa síce nik nekúpal, ale opustené to tu veru nebolo. Či to boli miestni obyvatelia alebo turisti nevedno, ale títo ľudkovia tu tvorili takú zvláštnu komunitu bývajúcu v prívesoch pri pláži. Rozšantené deti nás vítali s nápismi v cudzích jazykoch, skúšajúc, ktorý z nich zaberie. Okrem veľkých vĺn a rôznych skalných útvarov tu bola jedna zvláštnosť – diera respektíve otvor v skale, ktorý vyzeral ako brána do šíreho mora. Urobili sme foťákmi desiatku záberov a spokojní sme sa vydali na cestu nazad.
Nákupy suvenírov
V Costa Calme sme na diskotéku čakali márne, asi preto ten názov – Calma, že tu nie je žiaden nočný život. Bolo tam zopár reštaurácií s výhodným večerným menu, ktoré zahŕňalo tri chody. Tiež tam bol supermarket a aj obchody so suvenírmi. Dobre sa predávala sangria, ale aj tradičný produkt ostrova – Aloe vera. Za väčšími nákupmi a zábavou bolo treba vyraziť od strediska Jandia a Morro Jable. Tam vládol pravý turistický čulý ruch a prevažne tureckí obchodníci boli schopní predať azda aj vlastnú dušu. Uspokojili sme sa s korálikmi a pohľadnicami do zbierky. Neradi sme opúšťali túto turistickú oblasť, najmä s vedomím, že sme tam boli posledný krát.
Dovolenka Kanárske ostrovy
Dovolenka Kanárske ostrovy
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára