Zakynthos a Navágio

Navágio

Zakynthos je jedným z gréckych ostrovov, ktorý je dôkazom toho, že na veľkosti nezáleží. Veď na ploche 400 km2 človek nájde toľko pôvabných pláží, romantických zákutí, dediniek, zelene, olivovníkov, že aj omnoho väčšie krajiny sa nemôžu takýmito krásami popýšiť. A je tu dokonca aj letisko, ktoré je umiestnené takmer na hrane pevniny s morom. Čiže pristávanie a vzlietanie lietadiel je dosť silným zážitkom.

Vassilikos

Ako na väčšine ostrovov, tak aj Zakynthos má rušné i menej rušné strediská, niektoré vyslovene zamerané na dokonalý oddych bez pompézneho turistického ruchu. Takýmto menej rušným strediskom je aj Vassilikos – mestečko ležiace na juhovýchodnom výbežku ostrova. Mali sme možnosť stráviť prvú spoločnú dovolenku práve tu. Spočiatku to bol pre nás mierny šok, lebo predsa, dvaja mladí ľudia sa chcú aj trošku zabaviť na diskotéke alebo posedieť v bare. Nič také tu ale nebolo. Zopár ubytovacích kapacít, dve či tri taverny, supermarket a na pláži požičovňa vodných potrieb. Spočiatku tieto malé nedostatky vnímané ako negatívum sa zmenili na veľké plus. Veď napokon, dovolenka nie je len o diskotéke a zábave. Všetko nám to vynahradila krásna nepreplnená piesková pláž s tyrkysovým morom, ktoré bolo príjemne teplé. Miestami boli väčšie vlny, v ktorých sme sa vyšantili ako malé deti. Aj pri tejto zábavke však bola na mieste obozretnosť, pretože ani neviete ako a mohli ste sa ocitnúť nedobrovoľne na jednej z vyčnievajúcich skál. Čo sa týka ubytovania, tak v našom penzióne rodinného typu nebol bazén, ale ani to nebol problém. Mohli sme sa okúpať a dokonca vyperličkovať vo vírivke v blízkom hoteli, kde za jedno zakúpené frappé a colu ubehlo celé popoludnie. Ani so stravou nebol nakoniec problém. V miestnej taverne varili tak fantasticky, že grécka kuchyňa sa stala ihneď našou obľúbenou. Po výdatnej večeri nasledovala romantická prechádzka k moru a keď už nohy od únavy mierili k penziónu, tak namiesto hudby z reproduktorov diskotéky nám „vyhrávali“ rozšantené cikády.

Výlet loďou - Navagio

Vzhľadom na okúzľujúce obrázky miesta stroskotanej lode v Navagio sme sa dali nahovoriť na okružnú plavbu okolo ostrova. Nalodili sme sa v hlavnom meste Zakynthos a vyplávali z miestneho prístavu. Spočiatku som bola veľmi nadšená, rátala som vlnu za vlnou číhajúc, či nezbadám v mori plávajúcu korytnačku „značky“ Caretta – caretta. Napodiv, nejaký malý fliačik plávajúci popri lodi sa tam objavil. Sprievodca ešte hovoril niečo o delfínoch, ale až také šťastie sme veru nemali. Počas plavby sa nám naskytli nádherné scenérie pobrežia so skalitými útesmi, pri ktorých farba mora hýrila všetkými odtieňmi modrej a tyrkysovej. Zopár kilometrov od lode sa vynáral z mora ostrov Kefalónia. Mávli sme mu na pozdrav a mierili sme na najkrajšiu časť našej plavby. Bolo cítiť vo vzduchu, že už sme blízko nášho očakávaného cieľa. More bolo čoraz pokojnejšie a plytšie a čoraz tyrkysovejšie a... zrazu sa objavila medzi dvomi útesmi nádherná biela pláž s vrakom pašeráckej lode, ktorú už značne poznačil zub času. Proste neuveriteľné miesto. Priam gýčovo krásne. Loď zastavila a nadšenci kúpania sa mohli osviežiť na tomto najfotografovanejšom mieste ostrova. Počas plavby sme mali možnosť vidieť aj ostatné letoviská, verejné pláže, ale i také, kde sa schovávali zaľúbené páriky či vyznávači naturizmu. Skonštatovali sme, že naše Vassilikos je jedným z najkrajších letovísk.

Výlet na skútri

V penzióne sme boli ako jedna veľká rodina. Zoznámili sme sa s vekovo rovnocennými pármi a „ušili“ sme si plán, ako stráviť a najlepšie vychutnať dovolenku. Požičali sme si skútre, zakúpili mapy a vyrazili sme na spoznávanie ostrova na dvoch kolesách. Bolo to niečo úžasné, krajina dostala zasa iný rozmer z tohto dvojkolesového tátoša. A prekĺzli sme aj na také miesta, kam by sa autom dostávalo veľmi ťažko. Každé letovisko malo iný charakter, inú pláž. Jedno mali však spoločné – voda v mori bola všade veľmi čistá a pokojná. Na severe sme navštívili napríklad Alykés, prešli sme cez vnútrozemie cez miestne dedinky, kde o turistoch ani nechýrovali. Boli tam opustené kláštory, ale i dedinské vyzdobené chrámy, o ktoré sa miestni obyvatelia starostlivo starali. Pekná pláž bola v Tsilivi, samozrejme aj „naša“ vo Vassilikos, nekonečne dlhá s veľmi pozvoľným vstupom do mora bola v letovisku Laganas. Na okruhliakovú pláž s krištáľovo-čistou vodou sme narazili v Keri. Neobišli sme ani hlavné mesto Zakynthos, ktoré má stredne veľký prístav, krásny kostol, príjemnú pobrežnú promenádu a samozrejme nekonečne veľa možností na chutný obed a nákupy suvenírov.

Napriek tomu, že ostrov Zakynthos neraz čelil zničujúcim zemetraseniam, znovu sa spamätal a zdá sa že ani prírodné živly nezničia usilovnosť domácich obyvateľov a záujem turistov o tento nádherný kúsok zeme.

Dovolenka Zakyntos