Perla Stredomoria - Kréta

Kréta – ostrov plný slnka

V čom spočíva tajomstvo krásy najväčšieho z gréckych ostrovov? Pozostatky Mínojskej civilizácie, farebnosť rozkvitnutých kríkov a kvetov, vôňa leta a mora, nádherné pláže, pohostinnosť a temperament Grékov - toto všetko robí Krétu neodolateľnou a stále dosť navštevovanou destináciou. Keď prišiel jún a s tým čas našej vytúženej dovolenky, boli sme plní očakávaní.  Z letiska v hlavnom meste Heraklion sme boli úspešne dopravení do nášho hotela v stredisku Hersonissos, ktoré leží cca 30km východne od hlavného mesta. Izbička bola malá,
útulná a až keď sme vyšli na balkónik, tak sme zistili, že sme vlastne na prízemí. Nám to nevadilo a myslím, že aj „krétske“ domáce mačky boli veľmi rady, lebo k nám chodili pravidelne na večeru. Ako turisti začiatočníci sme totiž mali so sebou v batohu nabalenú stravu z domu, ktorá samozrejme po určitých dňoch nebola konzumovateľná. Tak aspoň títo štvornohí priatelia si prišli na svoje. Po zoznámení s hotelom a okolím hotela sme vyšli na najbližšiu pláž. Bolo však veterno a prvý kontakt s vodou býva dosť obtiažny aj v bezveternom počasí. Ale voda bola krásna a keď sme zašli kúsok za skalu, tak tam bolo aj teplejšie. A už nič nebránilo vrhnúť sa do vĺn Egejského mora. Popri pláži bolo viacero hotelov a rezortov, pláž bola organizovaná, upravená a k dispozícii boli aj slnečníky s lehátkami. Pre oddych a polihovanie pri pláži ideálne miesto.

Kréta krížom-krážom

Ešte pred dovolenkou sme si dôkladne pripravovali plán cesty, ktoré miesta chceme na Kréte navštíviť. Požičali sme si auto v jednej z miestnych autopožičovní a mohli sme začať so spoznávaním Kréty. Prvou zastávkou bolo mestečko Agios Nikolaos s prístavom pre výletné lode, množstvom obchodíkov, plážovou promenádou, reštaurácií a taktiež mestskou plážou, na ktorej sme sa vykúpali spolu s miestnymi deťmi. Po ceste sme objavili niekoľko odľahlejších pláží, niektoré tak dobre ukryté a tak ťažko dostupné, ale kúpanie stálo za to. Až na to, že tu došlo k popŕhleniu od želatínového obyvateľa krištáľovo čistých vôd mora. No čo už, jeden suvenír, aj keď neželaný, bol na svete. Dostali sme sa na ďalšiu pláž, kde sa do mora vlievala rieka, more bolo nepokojné, vlny vysoké, čo však nevadilo surfistom a ani krúžiacim čajkám, ktoré zrejme striehli na vyplavenú rybičku. Cestou späť do nášho hotela sme prechádzali strediskami Malia, Stalida, kde som znovu neodolala vyskúšať tunajšiu pláž. Už som mala veď s čím porovnávať. Na ďalší deň sme sa vydali preskúmať južné pobrežie Kréty. Zamierili sme do najjužnejšieho mesta Iearapetra. Mestečko bolo kľudné, zrejme ho tak nepoznačil turistický ruch, keďže sme stretávali prevažne domácich obyvateľov, ktorí si žili vlastný život, nerušene od turistov. Aj gyros v pite mal svoje čaro, keďže sme ho jedli v podniku, ktorý pripomínal slovenské krčmy z komunistických čias. Pri pozeraní starej telky a počúvaní výmeny názorov majiteľa podniku so zamestnancami a zrejme stálym zákazníkom pohostinstva, sme si „vychutnávali“ túto grécku špecialitu. Po chutnom malom obedíku sme išli „okuknúť“ ten zázrak zvaný čierna piesočná pláž – Long Beach. A naozaj, pláž bola riadne dlhá, takmer ľudoprázdna a ten piesok, tak ten neskutočne pálil. Bolo priam nemožné prejsť po ňom naboso.

Elafonisi – Európsky Karibik

Obrázky ostrovčekov Elafonisi boli neskutočne krásne a lákavé, jedine čo nás od nich odpudzovalo, bola veľká vzdialenosť. Ale túžba vidieť tú nádheru na vlastné oči bola väčšia. Výlet sa preto začal skoro ráno, cestu tam sme absolvovali čiastočne popri pobreží, prechádzali sme hlavným mestom, v diaľke sme zazreli mestá ako Rethymno a Chania. Potom nasledovala cesta cez vnútrozemie, ktoré tvorili zelené kopce s vinicami, úzke krivoľaké cestičky, malé dedinky, ktorých obyvatelia vnímali turistov ako návštevu z iného sveta. Na skalách  a často krát aj v blízkosti cesty sa vyhrievali kozičky, ktoré ochotne pózovali pred fotoaparátom. Po nekonečných „esíčkach“ a výhľadoch na stromy sa nám zrazu naskytol pohľad na „raj na Zemi“. Fascinujúce plochy tyrkysových vôd prerušované ružovkastým pieskom, na ktorom sa človek mohol nerušene vyvaľovať ako malé dieťa. Proste nádhera. Tieto jazierka boli doslova ako voda vo vani. Plytká, teplá, takže to bol taký prírodný detský bazénik. Prechádzali sme s batohom na chrbte brodiac sa z jedného jazera do druhého. Bola tam aj malá prírodná rezervácia – taká mini púšť s rôznymi rastlinami. Neľutovali sme ani minútu, že nám tento výlet zabral takmer 10 hodinovú cestu autom. Stálo to za to.

Stredisko Hersonissos

Hersonissos je stredisko vhodné pre ľudí , ktorým nevadí rušné prostredie. My sme mali hotel ďalej od samotného centra, čo sme veľmi ocenili. Lebo pri trúbení áut a skútrov v centre by sa zaspávalo asi veľmi ťažko. Každý podvečer sme absolvovali prechádzky za rušným životom letoviska. Húfy turistov navštevovali jeden obchod za druhým, veď tovaru bolo neúrekom. Keramika, špongie, oblečenie, plážové potreby, zlato, všetko správne naaranžované, aby upútalo zákazníka. Každá reštaurácia mala svojho „vyslanca“, ktorý sa nás snažil ohúriť šiestimi svetovými jazykmi a tým nás nalákať na večerné menu práve v ich reštaurácii. Niekedy to zabralo, niekedy nie. Raz sme sa dali nalákať do zábavného podniku, kde sa spievalo karaoke. Angličania, Nemci, barmani zo Srbska a Poľska, všetci sme našli „spoločnú reč“ a zaspievali si spolu svetoznáme hity. 

Dovolenka Kréta